Navigácia

Obsah

História

Obec je písomne doložená pomerne neskoro - zmienka o nej sa nachádza v donačnej (darovacej) listine zo 14.augusta 1348,ktorou uhorský kráľ Ľudovít I. daroval magistrovi Mikulášovi, správcovi kráľovských pivníc a tekovskému županovi za zásluhy v neapolskej výprave kráľovský hrad Themetyn (Tematín) aj s poddanskými dedinami patriacimi k hradnému panstvu a to: Harastnuk (Hrádok), Pesseen (Piešťany), Zeredahel (Horná Streda), Rety (Lúka), Madro (Modrovka), alia Madro (Modrová), Marwan (Moravany nad Váhom), Banya (Banka), Duchreuy (Ducové), Harka (Hôrka), Lehata (Stará Lehota), Ratun (Ratnovce) a Mosoch (Mošovce). Donačná listina sa vzťahovala aj na otca magistra Mikuláša - magistra Vavrinca zvaného Toth, nitrianskeho, železnohradského a šoprónskeho župana a Mikulášových bratov Leukusa a Bartolomeja. Listina bola potvrdená 18.mája 1349 a následne aj 28.decembra 1364 (z dôvodu straty kráľovskej pečate). Túto donančnú listinu je možné zhliadnuť v prvom zväzku edície publikovaných materiálov z archívu rodiny Csáky v Budapešti. Podľa informácií Dr.R.Masina, DrSc. bude potrebné na základe doposiaľ nepublikovaných materiálov uložených v maďarských archívoch tento údaj poopraviť k staršiemu dátu.

Osídlenie na území obce však spadá pravdepodobne do IX. storočia n.l. a súvisí so zjednotením moravského a nitrianskeho kniežatstva do jedného štátneho útvaru a rozmiestňovaním jeho obranných postavení na tomto území. Aj keď doposiaľ neboli nájdené žiadne písomné dokumenty, je dôvod sa domnievať že na území Moravian nad Váhom sa nachádzala predsunutá strážna vojenská posádka (pravdepodobne zložená s moravských vojakov - odtiaľ názov Moravany) spojená so správnym a vojenským centrom veľkomoravského Kostolca v Ducovom.

Na území obce sa pravdepodobne nachádzalo tiež vojenské opevnenie (napovedajú tomu názvy lokalít Hradisko a Pred strážnym). Prvé domy boli stavané popri potoku Striebornica od jeho ústia do rieky Váh. Koryto Váhu v tomto období silne meandrovalo a nachádzalo sa pod návrším dnešného kaštieľa a prudko sa stáčalo v lokalite Zákruty (odtiaľ pochádza aj názov). V ústnom podaní sa traduje, že v miestach dnešných Zákrut stroskotala plť vezúca kostolné zvony na Dolné zeme (územie dnešného Maďarska) a tie sa tam nachádzajú dodnes. Prvých sedem domov v dedine bolo na ulici Na Rade, ktoré spolu s panským stavaním a pôvodným cintorínom na mieste dnešného Obecného úradu (panská roľa Pusté) tvorili zárodok dnešnej obce.

Názov obce sa postupne menil (napr. v roku 1395 je spomínaná ako Marwa, v roku 1773 Morwa, 1786 Morowán, Morowánka, 1808 Moraván, Morawany, 1863 - 1913 Moraván, 1920 Moravany a od roku 1927 ako Moravany nad Váhom). V encyklopédii Sziklayho a Borovského sa používal poslovenčený názov Moravan. Koncentrácia obyvateľstva bola smerom k hradu Tematín, pod ktorého panstvo dedina administratívne patrila. V rámci cirkevnej štruktúry bola dedina začlenená počas celého stredoveku do farnosti Banka. Najväčšia koncentrácia obyvateľstva bola na miestach dnešných obcí Ducové a Hubina. Ducové (Ducrew, Ducibrod) bolo miestom dôležitého brodu cez rieku Váh. Na stredovekom cintoríne elipsovitého tvaru o rozmeroch 55x60x70 m v Ducovom sa odkrylo 1545 kostier. V dôsledku rozmachu Piešťan (dôvodom bolo rozvíjajúce sa kúpeľníctvo) koncom XVII. storočia brod a aj Ducové stratili svoj význam. Nepriaznivá, excentrická poloha Hubiny mala za následok spomalenie jej rozvoja. Tomu napomohol aj turecký masaker v roku 1534. Takmer celá dedina bola vyvraždená. Po tureckom odchode a z dôvodu už spomenutého rozmachu Piešťan sa Moravany nad Váhom začali rozvíjať. Rozvoju dediny nezabránili ani časté zmeny majiteľov tematínskeho panstva (komposesorátu).

Po už spomenutom Mikulášovi a jeho otcovi Vavrincovi patril hrad vojvodovi z Bosny Vavrincovi z Wylaku, ktorý však zomrel bez potomstva. 
Hrad Themethwen (Tematín) pripadol uhorskému kráľovi Ľudovítovi II. a ten ho v roku 1524 dal do zálohy za 25 000 florénov Alexejovi Thurzo z Betlanoviec, magistrovi kráľovských taverníkov spolu s mestečkami Bayna (Bojná), Pesthyen (Piešťany) a dedinami Zerdahel (Horná Streda), Banyka (Banka), Rethee (Lúka), Radnok (Hrádok), Horka (Hôrka nad Váhom), Kysmodroh (Modrovka), Naghmodroh (Modrová), Olehota (Stará Lehota), Wylehota (Nová Lehota), Hwbyna (Hubina) a Morwany (Moravany) a majer Dechobrod (Ducové). Zálohovanie sa vzťahovalo aj na dedičov po Alexejovi Thurzo a to na jeho brata Jána a jeho synov Juraja a Františka a na Juraja, syna iného Juraja Thurzo. Od Thurzovcov sa hrad dostal opäť do zálohy grófovi Weikhartovi Salmisovi a od neho bol späť odkúpený Jurajom Thurzo a Františkom Dersffly za 48 000 florénov. Thurzovci hrad založili opäť, tentokrát Pavlovi Aponi a neskôr ho odkúpili zase späť. 12.apríla 1624 sa stal predmetom dedenia po zomrelom grófovi Stanislavovi Thurzo a pripadol jeho deťom Eve, Adamovi a Michalovi. Thurzovci dali Moravany nad Váhom do zálohu a v roku 1634 ich vykúpila Barbora Széchy, manželka Adama Thurzu.