Anketa

Ako sa Vám páči v našej obci?

Celkom hlasov:
2445
Hlasovanie začalo:
31. 8. 2015
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

ZMO

Logo ZMO

Navigácia

Obsah

Idem si dať vypisať Moraviansky kroj

Typ: ostatné
Autor: Zdena Čupíková

Časopis vlády SR, verejná správa ročník 2006, verejná správa číslo 18/2006

Domovom každého človeka je lokalita, kde prežil detstvo i prvé sny o svojej budúcnosti. Moravany nad Váhom – ležiace v závetrí svetoznámych kúpeľov Piešťany –– sú takýmto miestom pre viac než dve tisícky obyvateľov, ktorí hovoria trnavským nárečím. Starosta Ing. Peter Hulman je nositeľom najrozšírenejšieho priezviska v obci. O svojom rodisku hovorí: „Moravany nad Váhom zažili úspechy i sklamania. Počas svojho vývoja sa však stále rozrastali. Schopní a obetaví ľudia vytvárali v každom historickom období spoločenské a materiálne podmienky pre rozvoj tejto obce.“ Obec je prvý raz písomne doložená – pod názvom Marwan – v darovacej zmluve kráľa Ľudovíta I. Predpokladá sa, že v 12. storočí patrila panstvu hradov Bana a neskôr Tematín. V 16. až 18. storočí bola niekoľkokrát predmetom darovania a kúpy. Vlastnili ju Csákyovci, v druhej polovici 18. storočia Motešickí a o sto rokov neskôr Zetwitzovci. Vďaka nálezom z doby kamennej navždy ostane zapísaná v archeologických mapách. Našli sa tu mamutie fosílie i najväčšia zbierka listových hrotov v Európe. Archeológ Lotar Zotz vo svojich spomienkach tvrdí, že pazúriky sa tu vyorávali ako zemiaky a rozpredávali do celého sveta. Vzácnym objavom je Moravianska venuša – plastika ženy z mamutoviny, ktorej vek sa odhaduje na 23-tisíc rokov. Podobu pravekej dámy propagoval vo svojej tvorbe aj miestny keramikár Ľubomír Jakubčík.

Kaštieľ so železničkou

Renesančný kaštieľ zo 16. storočia je zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok. Patrí k nemu aj štátom chránený park. V minulosti z neho viedla do hôr dvanásť kilometrov dlhá úzkokoľajka, ktorou sa spúšťalo drevo na vagónoch. Hospodárstvo bolo zamerané na ťažbu a spracovanie dreva.
Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia tu vzniklo roľnícke družstvo a lesný závod. V roku 1950 moravianska železnička zanikla. Rozkradnuté koľajničky sa použili na stavbu rodinných domčekov a drevo z nich sa využilo ako kurivo. Po úzkokoľajke zostali už iba násypy, zrúcané mosty a zarastené nakladacie stanice, ktoré možno vidieť v lesoch Výtockej doliny.
Po 2. svetovej vojne využívali kaštieľ Štátne lesy a JRD. Od roku 1962 bol Domovom zväzu výtvarných umelcov a patril Fondu výtvarných umení v Bratislave. Konali sa v ňom medzinárodné maliarske sympóziá a kolokviá. Stretávali sa tu aj archeológovia, pamiatkári, historici umenia, právnici i ďalší profesní odborníci. V súčasnosti v ňom už v poradí tretí súkromný majiteľ plánuje realizovať podnikateľské aktivity.
Atraktívny objekt je vhodným miestom aj na svadobné hostiny. Novinkou sú úradné sobáše na nádvorí kaštieľa. Jedinečná atmosféra – umocnená folklórom i spevom – priťahuje čoraz viac záujemcov o sobáš z okolia i zo zahraničia.
Moravianske zvyky a obyčaje sa odovzdávajú ďalšej generácii už iba ústnym podaním. Tunajšie dievčatá vedia, že ich prababičky boli parádnice. „Idem si dať vypísať kroj,“ hovorili Moravianky, keď išli k Vincenzii Margetínovej – jedinej predkresľovačke typických moravianskych vzorov v dedine. Ceruzkou nakreslené rastlinné vzory vyšívali na čepce, rukávce, zástery i šatky.
 

Spievajúci Marwan

V budove obecného úradu každý týždeň svedomito nacvičuje svoj spevácky repertoár dvadsaťčlenný zmiešaný zbor dôchodcov. Marwan sa prezentuje na všetkých spoločenských podujatiach. Ing. Emil Hanšut pôsobí v tomto speváckom zbore ako organista, vedúci i manažér.
Zo športových aktivít má najviac priaznivcov futbal, ale darí sa tu i tenisu a stolnému tenisu. Investícia do prestavby budovy športového štadiónu sa oplatila – futbalový oddiel za štyri roky už vyhral tri súťaže.
Projekt Vráťme šport do škôl dopomohol k rekonštrukcii telocvične základnej školy, ktorú okrem žiakov využívajú aj nohejbalisti, hráči sálového futbalu a členovia Obecnej telovýchovnej jednoty.
Tradičným podujatím je stavanie mája spojené so zábavou, oslava Dňa matiek i sviatku svätého Floriána – patróna hasičov. Pietna spomienka na zosnulých sa koná na cintoríne i v najstaršom objekte v obci – Kostole svätého Martina, ktorý pochádza z prvej polovice 13. storočia. Desiatky rokov slúžil ako sklad a až po rekonštrukcii interiéru a výmene okien mu bol vrátený účel, na ktorý ho postavili predkovia tunajších obyvateľov. Koniec roka je príležitosťou na posedenie s dôchodcami, spoločné rozsvietenie vianočného stromčeka i uvítanie nového roka. V nedávnej minulosti boli súčasťou Moravian obce Ducové a Hubina, ktoré sa po roku 1990 odčlenili. Minulý rok zanikol Spoločný stavebný úrad, keďže sa trom okolitým obciam zdali jeho služby pridrahé. Stavebnú agendu pre miestnych obyvateľov vybavuje jediný zamestnanec – architekt. Starosta tvrdí, že obec dokáže vo vlastnej réžii vypracovať projekty oveľa rýchlejšie než cez dodávateľský servis. V roku 2003 sa postavili dva obytné domy s 84 nájomnými bytmi. Plánovaná rekonštrukcia Domova dôchodcov si vyžiada 18,5 milióna korún. V novom centre služieb bude aj bytovka s dvadsiatimi bytmi pre dôchodcov, ktorí podľa štatistiky tvoria 16 percent populácie. „V Domove dôchodcov máme tri desiatky nájomníkov. Po rekonštrukcii sa zvýši jeho kapacita o dvanásť osôb, ale budeme sa starať aj o prestárlych obyvateľov nájomného domu, ktorí v prípade imobilnosti môžu dožiť jeseň života v Domove dôchodcov,“ vysvetľuje starosta. Obec získala na výstavbu kanalizácie finančné prostriedky z projektu ISPA. Stavbu za 58 miliónov korún zrealizuje Trnavská vodárenská spoločnosť.

Obnova dediny

Moravany sa už osem rokov angažujú v programe obnovy dediny. Za získané dotácie samospráva spolu s Lesnou správou vybudovali vyše päťkilometrový náučný chodník s odpočívadlami a altánkami. Trasa oboznamuje návštevníkov s historickými a prírodnými zaujímavosťami obce a Považského Inovca. V rámci programu obnovy dediny sa vymenili aj atobusové zastávky.
Mgr. Viera Klčová je riaditeľkou zlúčenej základnej a materskej školy. Oceňuje prístup obce, ktorá sa ako zriaďovateľ stará o fungovanie obidvoch zariadení. Potvrdzuje to i skutočnosť, že za päť rokov sa na rekonštrukciu základnej školy i telocvične preinvestovalo okolo desať miliónov korún.
Zrekonštruovaná materská škola získala dokonca cenu ministerstva výstavby. Efektívne architektonické riešenie umožnilo vybudovať desať podkrovných bytov a odstrániť problém so zatekajúcou strechou. Nájomníci majú samostatný koridor, takže nerušia škôlkárov. Prestavbou učiteľského bytu získali deti v tomto zariadení ďalší potrebný priestor.
Starostlivosť o životné prostredie je nevyhnutná aj z dôvodu, že Moravany nad Váhom sa nachádzajú v prvom a druhom ochrannom pásme piešťanských kúpeľov, ktoré zasahujú aj do územia obce. Výborná poloha medzi riekou Váh a Považským Inovcom je predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu.

Malebný kút

Považská obec sa môže pochváliť biologicky a ekologicky cennými lokalitami. K čistote ovzdušia zaiste prispela i plynofikácia.
Rekreačná oblasť pri jazere Striebornica láka kúpeľných hostí z Piešťan, ale aj z iných kútov Slovenska. Trávnaté porasty sú ideálne na zriadenie golfových ihrísk. Na severovýchode môžete obdivovať takzvaný Veľký jarok. Je to asi dvadsať metrov hlboký výmoľ, ktorý za necelých sto rokov vznikol na ploche 0,8 hektára prirodzenou eróziou. Chránený prírodný útvar je aj vzácnym archeologickým náleziskom. Obec sa vyznačuje nadpriemernou hustotou osídlenia. Podľa štatistiky žije v Slovenskej republike v priemere 108 obyvateľov na km². V Moravanoch je to až 193 ľudí. Priemerný vek obyvateľov je 39 rokov. Za posledných päť rokov zlepšilo populačnú krivku niekoľko stoviek prisťahovalcov. Usadil sa tu aj zubný lekár Igor Čech, ktorý ako prvý Slovák vystúpil na najvyšší vrch Afriky – Kilimandžáro. Korene sem viažu i horolezca Vladimíra Plulíka, ktorý bez kyslíkového prístroja zdolal v roku 1998 najvyššiu horu sveta – Mount Everest. Obecná databáza obsahuje demografické údaje o troch desiatkach ulíc. Grafy a tabuľky vyhotovil starosta, ktorý ako absolvent Elektrotechnickej fakulty Vysokej školy technickej v Bratislave i bývalý rádioelektronik v Tesle Piešťany, má blízky vzťah k počítačom.
V produktívnom veku je takmer 64 percent Moravanov. V dedine pôsobí asi stopäťdesiat prevádzok, ktoré zamestnávajú okolo 260 ľudí. Pracujú v roľníckom družstve, na lesnej správe a v reštauračných zariadeniach. Vyše tri štvrtiny ekonomicky aktívnych obyvateľov dochádza za prácou do Piešťan, Trnavy a do Nového Mesta nad Váhom. Vlani tu evidovali len 5 percent nezamestnaných.
Od roku 1999 udržuje obec kontakty so svojimi menovcami – Moravanmi u Kyjova a Moravanmi u Pardubíc. Každoročné stretnutia potvrdzujú, že pre ľudí, ktorí sa chcú obohacovať o skúsenosti, hranice nie sú prekážkou.
Podľa starostu majú Moravany nad Váhom ešte nevyužitý potenciál: „Chceme prepojiť Kúpeľný ostrov s Považským Inovcom. Málo využívané pohorie je vhodné na letnú i zimnú turistiku. Ideálne by bolo vybudovať v tejto oblasti rekreačné strediská. Hotel Striebornica je prvým pokusom na prilákanie návštevníkov.“Na propagáciu malebného kúta poslúži aj stopäťdesiattisícová dotácia, ktorú obci poskytlo Ministerstvo dopravy SR i Stredoeurópska nadácia. Peniaze sú určené na tvorbu novej internetovej stránky. „Riešenie priorít je závislé na finančných zdrojoch, ktorých nemáme veľa. Napriek tomu nezúfame a pracujeme. Verím, že Moravany nad Váhom budú mať takú tvár, akú si právom zaslúžia,“ konštatuje P. Hulman. Obyvateľov dedinky do ďalších aktivít možno povzbudí konštatovanie nezaujatého návštevníka: „Dobrý imidž dodávajú tejto obci najmä ľudia usilujúci sa o harmóniu s prírodou. Vedia, že aké podmienky si sami vytvoria, v takých budú žiť. Ich prístup si zaslúži pozornosť i úctu verejnosti.“


Vytvorené: 14. 3. 2006
Posledná aktualizácia: 12. 10. 2017 23:11
Autor: