Anketa

Ako sa Vám páči v našej obci?

Celkom hlasov:
2440
Hlasovanie začalo:
31. 8. 2015
Hlasovanie končí:
neobmedzené

Hlasujte kliknutím na jednu z možností

ZMO

Logo ZMO

Navigácia

Obsah

Stránka

Arboretum

Arboretum

27. 11. 2009 Zobraziť viac

Mlyny Striebornica

Mlyny Striebornica

16. 9. 2009 Zobraziť viac

Moravany nad Váhom - článok v Piešťanskom týždni

Moravany nad Váhom - článok v Piešťanskom týždni

24. 4. 2009 Zobraziť viac

Moravanští starouškové a první dáma pravěku

Moravanští starouškové a první dáma pravěku

20. 8. 2008 Zobraziť viac

Vianoce v Moravanoch kedysi

Vianoce v Moravanoch kedysi

11. 12. 2007 Zobraziť viac

Všetky sú pojazdné

Všetky sú pojazdné

21. 11. 2007 Zobraziť viac

Poslednú zápalku použili ešte v minulom storočí

Poslednú zápalku použili ešte v minulom storočí

23. 6. 2007 Zobraziť viac

Dedinou roka sa chcú stať aj Moravany nad Váhom

Dedinou roka sa chcú stať aj Moravany nad Váhom

23. 6. 2007 Zobraziť viac

Moravianska lesná železnica

Moravianska lesná železnica

Moravianska lesná železnica

Autor: Jozef Radošinský

 

Moravany nad Váhom, obec východne od Piešťan je známa verejnosti najmä archeologickými nálezmi z paleolitu, z obdobia lovcov mamutov. Z technických stavieb je najatraktívnejšia úzkokoľajná železnica. Táto lesná železnica nemeckého grófa Zedwitza viedla z Moravian až kdesi pod vrch Marhát (758 m.n m.), najvyšší vrch južnej časti Inoveckých vrchov. Vychádzala z Depa, severne smerom na Ducové. Hneď za Depom koľajnice pretínali hradskú, spájajúcu Piešťany s Beckovom, šplhali sa po strmom svahu Zákrut až do Vinohradov, na ľavej strane míňali sakrálnu stavebnú pamiatku so sochou vinohradníkov, sv. Urbana a v miestach, kde sa teraz rozlievajú vody jazera Striebornica s množstvom rekreačných chát, prechádzali z ľavého na pravý breh krásneho údolia Výtockej doliny. Tam, po krátkom úseku strání lovcov mamutov, prechádzala železnica do lesov a strácala sa v hlbokých lesných porastoch historického Hradišťa, viedla až k piatemu kilometru na rozhraní Výtockej doliny a Čierneho potoka. Tu sa úzkokoľajka rozdvojovala a jej krátka časť viedla do údolia Čierneho potoka po Kavčiu dolinu, dlhšia stúpala po úbočiach Krahulčích vrchov a Sokola po Marhát. Pod Marhátom bola dôležitá nakladacia stanica. Niekoľko metrov nad ňou sa končil dlhý drevený žľab – rízna, po ktorom drevorubači v rokoch 1923 - 1927 spúšťali drevo z rozsiahlych šlógov pod Marhátom, avšak tento spôsob sa neosvedčil. Potom sa železnička nakrátko otočila o 2-krát 180 stupňov a po pravej strane Striebornice šplhala stále do bohatých lesov. Ešte pred príchodom do cieľa na Miškech zráz obchádzala Kamenné vráta s grófskym poľovníckym letoviskom. Zo zrázu Miškech bol už iba kúsok k majeru na Jeleních jamách, ktoré patrili tiež k panstvu. Železničku v roku 1900 vyprojektoval a postavil vtedajší majiteľ panstva Kurt Zedwitz, (sprevádzkovaná 1902), dohľad nad jej stavbou mal Štefan Mendl, poštový úradník z Piešťan. Úzkokoľajka v dĺžke 12 km pretínala celé lesné panstvo Zedwitzovcov. Rozchod koľajníc bol 600 mm a ich najväčší sklon 12 %. Po jednom až dvoch km boli vybudované výhybne spolu so skládkami dreva. Výškový rozdiel medzi Depom a cieľovou stanicou na zráze Miškech bol 340 metrov. Princíp prevádzky bol jednoduchý - gravitačný. Konské záprahy vytiahli železničné vozíky – pomvágle – vždy na miesto určenia, tam ich lesní robotníci naložili drevom a samospádom spúšťali do moravianskeho Depa. O kone sa starala rodina Noškovcov. Železničku využíval aj gróf, najmä v jesenných mesiacoch na poľovačky. Drevo sa spracovávalo na píle, kde sa z neho vyrábalo rezivo, palivové drevo a ráfy (lukoty) kolies na vozy. Tie sa značkovali písmenom "Z" (podľa mena grófskeho rodu Zedtwitz) a boli dodávané Rakúsko-Uhorskej armáde od vypuknutia I. svetovej vojny. Po roku 1918 Zedtwitzovci začali s výrobou podvalov pre železnice (cca 30 000 ks za zimu). Drevo a kôru zo stromov skupoval žid Weinmann na vykurovanie vápenných pecí a obchodoval s týmto tovarom v Topoľčanoch a Hlohovci. Moravianska železnička takto slúžila až do roku 1945, potom ju prevzali Štátne lesy. Kone nahradili malým naftovým rušňom. V roku 1950 moravianska lesná železnička definitívne zanikla. Zostali po nej už iba násypy, valy, zrúcané mosty a zarastené nakladacie stanice, ktoré možno dodnes vidieť v lesoch Výtockej doliny.


23. 6. 2007 Zobraziť menej

Základná škola v Moravanoch nad Váhom

Základná škola v Moravanoch nad Váhom

23. 6. 2007 Zobraziť viac

Stránka