Moravany
nad Váhom
nad Váhom
Vitajte na stránke obce
Naše návrhy na rýchly prístup
k obsahu
V každej spoločnosti existujú ľudia, ktorí sa pričinia o tvorbu dejín a sú ich hybnou silou, čím vyniknú nad vlastným okolím a stávajú sa tu autoritami. Často však nachádzajú uplatnenie inde a odchádzajú za splnením svojho sna do iných miest či štátov. V prípade Moravian nad Váhom nie je možné zabudnúť na ľudí, ktorí sú možno menej nápadní, ale dokázali sa presadiť v svojom odbore - či to je veda, kultúra, šport alebo umenie, a o ktorých možno ani mnohí obyvatelia samotných Moravian nad Váhom nevedia.
Z nám známych zdrojov a poznania skutočnosti zatiaľ na tejto stránke nájdete zoznam osobností, ktorých rodiskom sú Moravany nad Váhom, ale aj obyvateľov, ktorí uzreli svetlo sveta v iných mestách alebo štátoch, ale sa ich životná púť dotkla Moravian nad Váhom. Uvítame poznatky, ktoré ste ochotní poskytnúť na zverejnenie o osobnostiach, ktoré prispeli k zviditeľneniu našej obce, seba ako rodáka, ale aj svojou prítomnosťou v obci prispeli k jej zveľadeniu a priaznivo ovplyvnili svoje okolie v duchovnej, kultúrnej, ekonomickej alebo inej oblasti.
Narodil sa 3. 3. 1963 v Piešťanoch. Od 26. júna 2008, keď nezostúpil z Broad Peaku (8047 m.n.m.), je nezvestný.
Všestranný vytrvalostný a horský športovec, horolezec, bežec, biker, freeride lyžiar. Autor prvovýstupov, hodnotných voľných prelezov technických ciest a reťazoviek vo Vysokých Tatrách. Liezol v Dolomitoch, Alpách, Skalistých horách. Je držiteľom viacerých ocenení za výstupy roka slovenského horolezeckého spolku JAMES. Umiestňoval sa na popredných miestach v bežeckých a cyklistických horských maratónoch. Účastník piatich expedícií na osemtisícovky.
V roku 1997 sa obrátil na zostup vo výške 7900 m pod vrcholom Kančendžongy (8586 m), v roku 2002 z výšky 6300 m spod vrcholu Šiša Pangmy (8027) a v roku 2005 po smrti člena lezeckého tímu sa predčasne skončila aj výprava na Čo Oju (8201).
Stál na vrchole Mount Everestu (8848 m) v roku 1998, kam vyliezol severnou cestou bez použitia umelého kyslíka, a v roku 2008 vyšiel na vrchol Gašerbrumu I alpským štýlom. Zo svojich horolezeckých športových podujatí si však najviac cenil letný a zimný sólo nonstop prelez hlavného hrebeňa Vysokých Tatier.
Je otcom Matúša (1992) a Alice (2000), bratom Katky, Zuzky a Maroša, a synom Amálie a Vladimíra Plulíkovcov. Dnes nám jeho život a úspechy pripomína pietne miesto Vladimíra Plulíka umiestnené neďaleko populárnej lokality pre lezcov v oblasti Sokolie skaly (Výtoky).
Zdroj textu: vladoplulik.sk
Narodil sa v roku 1940 v Bratislave.
Je absolventom Lekárskej fakulty Komenského univerzity v Bratislave (1962). Po promócii sa stal lekárom v Piešťanoch. V rokoch 1968 až 1972 pôsobil v Zambii (z toho rok v lekárskej leteckej službe), v rokoch 1974 - 1977 bol vedúcim lekárom Stomatologického oddelenia Univerzitnej nemocnice v Lusake (Zambia). Ako prvý Slovák vystúpil na najvyšší vrch Afriky – Kilimandžáro.
Popri svojej práci sa venoval ďalším aktivitám, bol organizátorom hudobného života v Piešťanoch (20 rokov viedol benefičné koncerty „Pre mladé talenty“). Ako cestovateľ sa venoval voľnému potápaniu, jachtingu, vysokohorskej turistike (viacero výstupov v Afrike, Kilimandžaro, Mt. Kenya, Kibu), organizátor a účastník dlhodobých ciest automobilom (východná a južná Afrika), potápač (v sladkých i slaných vodách a jaskynných tokoch), podmorský kameraman (spolupracovník na viacej ako 5 televíznych filmoch), precestoval východnú a južnú Afriku, Strednú a Južnú Ameriku, Karibské more a južný Pacifik.
Publicista, kolektor zoologického materiálu pre Slovenské národné múzeum. Člen Rotary klubu, laureát Ceny Tomáša Baťu a vyznamenania Paul Harris Fellow.
Zdroj: Piešťanské informačné centrum
Narodil sa 12. 10. 1941 v Moravanoch nad Váhom.
Vysokoškolské štúdium (1959 - 1963) absolvoval na Pedagogickom inštitúte v Trnave. Popri zamestnaní absolvoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Bol atlétom v TJ Družba Piešťany, 13-krát reprezentoval Československo, prvýkrát v roku 1967 v maďarskom Szegede, naposledy v roku 1972 v Moskve. V roku 1968 dobehol na košickom maratóne ako tretí.
Okrem atletiky vynikal aj vo futbale, v drese Lokomotívy Košice sa stal dorasteneckým futbalovým majstrom Československa. Neskôr hrával za Piešťany druhú ligu. V roku 1965 bol jedným zo zakladateľov Silvestrovského behu. Niekoľko rokov pôsobil ako riaditeľ CVČ Ahoj v Piešťanoch.
V súčasnosti ešte behá a venuje sa organizovaniu školského športu (projekt Kalokagatia). Podieľal sa na tvorbe publikácie Šport v Trnavskom samosprávnom kraji. Kniha je zameraná na najúspešnejších športovcov, trénerov, funkcionárov, rozhodcov kraja a športové kluby. Z Piešťanského okresu sa na tvorbe publikácie podieľali Anton Javorka a Štefan Gregorička, ktorý detailne zmapoval a zhrnul profily úspešných športovcov z Piešťan.
Dňa 9. júna 2017, na 52. valnom zhromaždení Slovenského olympijského výboru (SOV), sa Anton Javorka ako významný športový funkcionár za svoje osobitné zameranie činnosti na atletiku a mládež stal čestným členom SOV a za výnimočný prínos pre olympijské hnutie a šport získal Zlatý odznak SOV. Slovenský olympijský výbor viackrát ocenil mimoriadne zásluhy Antona Javorku. V roku 2000 mu udelil Bronzové kruhy SOV, v roku 2007 Strieborné kruhy SOV a v roku 2017 ho prijal za čestného člena SOV a udelil mu Zlatý odznak SOV. Za rok 2015 dostal výročné ocenenia SOV za propagáciu a šírenie olympijských myšlienok najmä v pedagogickom procese – Cenu Vladimíra Černušáka.
Medzinárodný olympijský výbor Antonovi Javorkovi v roku 2007 udelil výročnú trofej Šport a propagácia olympizmu. Na slávnosti k 15. výročiu založenia SOV v Bratislave mu ju odovzdal vtedajší viceprezident MOV Thomas Bach.
