Poslednú zápalku použili ešte v minulom storočí

Aj zápalkárňou z 19. storočia sa preslávila obec Moravany nad Váhom . Hoci zbúranú fabriku na výrobu zápaliek neznázorňuje dnes už žiadna fotografia, v povedomí občanov ešte stále žije. „Fabriku na výrobu dechtu, octu, parkiet a zápaliek založil gróf Kurt Zedtwitz z Nemecka po roku 1882. Išlo o dvadsiatu siedmu zápalkáreň na Slovensku. V údolí Striebornice kúpil gróf kaštieľ i priľahlé lesy. Práve z dreva vyťaženého v nich sa vyrábali vo fabrike zápalky,“ objasňuje jej históriu hubinský kronikár Jozef Radošinský. Miestni ľudia nazývali fabriku aj „sirkárňou“. Keďže Moravany nad Váhom boli elektrifikované až o polstoročie neskôr, zápalky sa podľa Radošinského vyrábali na strojoch poháňaných parou. Na prepravu dreva slúžila zase dvanásť kilometrov dlhá konská železnica, ktorá viedla popri fabrike. „Konské záprahy vytiahli železničné vozíky na miesto výrubu a lesní robotníci ich naložili bukovým a dubovým drevom, ktoré samospádom spúšťali do depa,“ vysvetľuje. „Z buka sa vyrábali aj zápalkové škatuľky, ktoré sa posielali do zápalkárne v Bytči. Jej majiteľom bol istý Volf, preto sa na etiketu zobrazoval skákajúci vlk.“ Predseda Slovenského filumenistického zväzu Vladimír Gajdoš však nevylučuje, že na zápalkovej krabičke vyrobenej vo fabrike sa nemohla objaviť aj iniciála grófovho priezviska. „Išlo by o raritu medzi zberateľmi, za ktorú by zaplatili niekoľko tisíc korún,“ skonštatoval. Fabrika zanikla v roku 1904. Vysoký továrenský komín stál však až do roku 1928. Miesto, kde fabrika stála, dnes navštevujú aj potomkovia grófa. Či rozmýšľajú o založení ďalšej fabriky na výrobu zápaliek, sme sa však nedozvedeli.